Pani Mariana je v útulku už tri roky. Dostala sa sem v období, keď bola na úplnom dne a uvažovala o tom, že si vezme život. Dlhé roky pracovala, je vyučená predavačka s maturitou a snažila sa žiť samostatne. Keď však prišiel covid, jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil – ochorenie jej zasiahlo kosti a kĺby a zrazu sa nedokázala sama o seba postarať. Bez práce, so zhoršeným zdravím a bez opory stratila pocit, že má kam ísť.
Myšlienky na samovraždu ju sprevádzajú už od detstva. Jej detstvo bolo poznačené násilím a traumami. Keď bola ešte malá, jej otec sa obesil – predtým brutálne napadol jej mamu sekerou. Ako dieťa zažila aj pokus o sexuálne násilie. Tieto udalosti v nej zanechali hlboké jazvy, s ktorými sa celý život snaží vyrovnať.
Pani Mariana má jednu dcéru. Dcéra dnes žije so svojou starou mamou v jednoizbovom byte, kde majiteľ nedovolí, aby tam bývala tretia osoba. Pani Mariana poberá 270 eur mesačne a z tejto sumy pravidelne posiela peniaze dcére. Aj napriek vlastnej neistote sa snaží byť matkou, ktorá pomáha aspoň tak, ako dokáže.
A hoci by sa mohlo zdať, že jej život je len o bolesti, nie je to tak. Pani Mariana je aktívna a snaží sa na sebe pracovať. Predáva časopis Cesta, číta knihy, robí si kurz angličtiny a rada maľuje. Má okolo seba ľudí, ktorí ju majú radi a ona si ich váži. V útulku si postupne buduje pocit bezpečia a znovu nachádza dôvod ráno vstať.
Má aj jeden tichý sen. Aspoň raz v živote by chcela mať malú chalúpku pod lesom, kde by pestovala rastliny a starala sa o zvieratá. Miesto, kde by bol pokoj, príroda a pocit, že konečne niekam patrí.
