Pán Anton vyrastal v prostredí, kde bol alkohol každodennou realitou. Jeho matka pracovala ako krčmárka a otec bol alkoholik. Prvú skúsenosť s pitím zažil už ako šesťročný, keď mu otec dal pivo na upokojenie boľavého brucha. Počas puberty považoval tento životný štýl za normálny.
Závislosť si Anton preniesol aj do dospelosti. Oženil sa a mal dvoch synov, no manželstvo pre neustále pitie, finančné problémy a hádky stroskotalo. Manželka ho nakoniec vyhodila z domu. Bez domova a prostriedkov skončil v útulku pre ľudí bez domova, kde mu poskytli jedlo a strechu nad hlavou.
Pobyt v útulku sa stal pre Antona prelomovým. Keď okolo seba videl zúfalstvo, smútok a nešťastie ostatných ľudí bez domova, zažil prudký otras svedomia. Povedal si, že takto nechce žiť. Začal na sebe tvrdo pracovať a abstinovať. Svoju bolesť premenil na misiu: pešo prešiel Slovensko v rámci pochodu proti alkoholizmu, aby varoval ostatných. Jeho túžba pomáhať komunite ho neskôr priviedla až k politickej kandidatúre na poslanca mesta Prešov.
Anton dokázal zmeniť svoj život od základov. Druhýkrát sa oženil a našiel stabilné rodinné šťastie. Vlastným úsilím si zarobil na nový byt, kúpil si auto a postavil sa pevne na vlastné nohy. Hoci je dnes už na dôchodku, stále aktívne chodí do práce, nestráca životnú energiu a žije plnohodnotný, úspešný a šťastný život.
