Pán Štefan žil dlhé roky úplne normálny, stabilný život. Pracoval vo firme, kde sa venoval elektromerom, mal domov, manželku a dve deti. Rodina bola pevným bodom jeho života a manželku veľmi miloval.
Zlom prišiel, keď jeho manželke diagnostikovali rakovinu. Choroba zasiahla celú rodinu a po jej smrti sa pre pána Štefana všetko zmenilo. Strata partnerky, s ktorou prežil veľkú časť života, bola preňho príliš ťažká. Nedokázal sa s ňou vyrovnať a postupne sa začal rúcať jeho vnútorný svet. V tomto období začal robiť rozhodnutia, ktoré mu ublížili. Začal piť alkohol, hrávať na automatoch a jeho psychický stav sa zhoršil natoľko, že skončil na psychiatrickom oddelení. Neskôr ho priviezli do zariadenia charity.
Od roku 2009 je bez vlastného bývania. Podnájom je preňho príliš drahý a z nízkeho dôchodku si ho nedokáže zaplatiť. Má zdravotné problémy, najmä so zrakom a pamäťou, ktoré mu sťažujú samostatný život.
Dnes je pán Štefan človekom, ktorý sa zmenil. Snaží sa žiť pokojne a zodpovedne, primerane svojmu veku a možnostiam. Na charite je vďačný za pomoc a za stabilitu, ktorú mu poskytuje. Voľný čas trávi hraním šachu, počúvaním audiokníh a občas chodí s kamarátom na ryby. Sú to malé, obyčajné chvíle, ktoré mu pomáhajú udržiavať rovnováhu.
