Pani Alena sa vydala ako 24-ročná – z lásky a s veľkou nádejou, že po boku svojho manžela prežije pokojný a šťastný život. Krátko po svadbe sa im narodil syn, no už od narodenia bolo zrejmé, že má vážne zdravotné znevýhodnenie. Alena to prijala s pokorou a materinskou oddanosťou. Všetok svoj čas venovala starostlivosti o syna, hľadala lekársku pomoc, cvičenia, terapie – robila všetko, čo bolo v jej silách. Jej manžel však nebol oporou. S pribúdajúcimi problémami sa čoraz viac uzatváral do seba, nechodil pravidelne do práce a ich vzťah sa postupne zhoršoval. Napriek tomu sa Alena snažila rodinu udržať pohromade.
Po šiestich rokoch sa im narodila dcéra, ktorá jej priniesla aspoň trochu radosti a novej energie. Život však nebol jednoduchý. Manžel bol často chorý, chýbala finančná istota a Alena, ktorá bola dlhé roky na materskej, musela žiť veľmi skromne. Aby deťom zabezpečila všetko potrebné, niekedy si musela požičať. Dlhé roky sa snažila zvládať všetko sama – domácnosť, starostlivosť o deti, aj neustále finančné napätie. Po dvadsiatich rokoch manželstva sa rozviedli. Hoci to bolo ťažké, bolo to nevyhnutné. Po čase jej bývalý manžel zomrel – často bol chorý a život sa s ním nemaznal. Alena zostala sama, bez opory a s nízkym dôchodkom.
Dnes dostáva pani Alena dôchodok 295 eur mesačne. Žije veľmi skromne. V dnešnej dobe, keď sú potraviny a lieky čoraz drahšie, je to suma, z ktorej sa dá len veľmi ťažko vyžiť. Často si musela odopierať základné potreby. Keď stratila bývanie, našla pomoc na charite – v útulku pre ľudí bez domova.
Práve tam znovu objavila, že ešte existujú dobrí ľudia – pracovníci a dobrovoľníci, ktorí jej pomohli postaviť sa na nohy a získať opäť pocit istoty. Hoci jej život nebol ľahký, pani Alena nestratila vieru ani pokoru. Verí, že ešte príde deň, keď bude mať svoj malý domov – miesto, kde bude môcť žiť v pokoji, dôstojne a bez strachu z budúcnosti.
